ČO potrebujem od človeka, s ktorým chodím?

Na rad prichádza článok nesúvisiaci s pôvodnou témou blogu. Ale chcem písať a momentálne mám náladu na písanie niečoho od veci.
Napíšem vám body, ktoré musí spĺňať môj(moja) partner(ka). Som strašná, detinská, rozmaznaná, ale fakt to potrebujem :P

Taký človek by mal zvládnuť:

1. Pozerať so mnou film.
Lebo som ako malé decko. Vždy, keď nepozerám film sama, sa mrvím, fňukám (lebo napríklad nevidím na titulky), striedavo pauzujem asi každých 10 minút, lebo mám zle vankúšik, alebo komentujem a nepočujem, takže musím pretáčať. Potom chcem pusu, doliať pivo, podať pohár, popcorn,....

2. Držať ma za ruku pri zaspávaní.
A odzadu ma***************************objímať (nie fakt, čo ste čakali? mehehe).  Lebo som sa to tak naučila, mať ruku pod hlavou a verím, že to nie je pohodlné, ale mne je vtedy super. A musí mať rád(a) moje vlasy, aj keď mu(jej) idú do úst a nemôže mať chcieť ostrihať xD. Ja zas zvládnem, keď bude chrápať. Je to fér, nie?

3. Nediviť sa, že jem paradajku (alebo surový zemiak) ako jablko.
Proste to tak mám rada. Zobrať paradajku, soľničku a jesť. Aj niekoľko za deň. A on(a) sa nemôže tváriť zdesene.

4. Chrániť ma pred červíkmi a nesmiať sa mi, že sa ich bojím.
Čiže keď sa uprostred noci zobudím vyplašená, lebo sa mi snívalo, že som sa dotkla červíka/dážďovky/húsenice, mal(a) by ma objať a ubezpečiť, že je to všetko v poriadku. A že na to nezomriem.

5. Občas len tak blbnúť na ulici.
Akože vyskočím na koňa, strašne zaľúbene sa odfotíme pri fontáne, budeme sa smiať na našich insajd džoukoch (brmbrmbrm), budeme chodiť len po bielych pruhoch na prechode, alebo sa smiať a nič neriešiť, ani ľudí naokolo.. alebo sa smiať na nich, keď budú smiešni (a budú mať červené kožené obtiahnuté nohavice a pod nimi bombarďáky) a tak.

6. Hrať sa so mnou, že som zvieratko a on(a) človek, čo sa o mňa stará.
Umyť mi vlasy/prichystať papať/pohladkať ma, keď spravím niečo dobre/škrabkať mi chrbát.

7. Zvládať moje stavy paniky a urýchlených záverov.
Lebo ja strašne rýchlo spanikárim. A potom kričím, som zlá, alebo plačem.. alebo všetko dokopy. Proste ma musí pohladkať, povedať mi, že som pekná a že ma ľúbi. V ľubovoľnom poradí. Fakt to zaberá, potom stíchnem a som zas dobrá.

PS: Tie (a) tam neboli len tak. Lebo ja takého niekoho pri sebe mám a spĺňa z každého bodu spoň časť (najhoršie sú tie vlasy - chce ma ostrihať >_<) a za to som najšťastnejšia a najvďačnejšia na svete. A verím, že to tak bude ešte VEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEĽMI dlho!