Ako prešli 4 mesiace..

..odkedy som prestala žiť.
Naozaj tomu nerozumiem. Ako sa týmto jedným rozhodnutím mohol zmeniť celý môj život. Ako môžem byť tak strašne smutná. Ako mám pocit, že mi život preteká pomedzi prsty a ja nič nedokážem urobiť pre to, aby som sa schuti a úprimne zasmiala. Keby sa nemuselo dýchať, tak nerobím ani to. Len plačem a snažím sa žiť život, ktorý poznajú ľudia z môjho okolia. Pretože ja už svoj život nepoznám. Neviem, kedy naposledy som mala aspoň záblesk, že ho spoznať chcem, kedy som ešte chcela byť sebou a nie touto smiešnou zdepkovanou tmavou kreatúrou, ktorou som. Nevládzem sa smiať. Nemôžem spať. Nechutí mi jesť. Len plačem. Ako môže niekto plakať počas 4 mesiacov každý deň ASPOŇ raz? AKO?? Cítim sa zničená. Niekto vo mne zabil dobro, niekto vo mne zabil lásku a aj radosť. Asi som ten niekto ja. Pomôžte mi so mnou, bojím sa sama o seba.